SIEŇ SLÁVY

LAUREÁTI SIENE SLÁVY SLOVENSKÉHO VOLEJBALU

ROK 2019 (Nitra, Divadlo Andreja Bagara, 2. júna)

Hilda Mazúrová (17. augusta 1943, Spišské Tomášovce) - narodila sa v Spišských Tomašovciach, ale vyrastala v Harmónii pri Modre, kde aj začala svoju úspešnú športovú kariéru. Počas štúdia na FTVŠ v Bratislave sa stala hráčkou Slávie UK. Jej prvým veľkým úspechom bolo víťazstvo na Spartakiádnom turnaji v roku 1965 a súčasne štart v Pohári európskych majstrov. Tu sa začala slávna éra slavistického volejbalu. Mazúrová bola od sezóny 1963/1964 pevnou súčasťou základnej zostavy Slávie UK. V drese Slávie UK Bratislava získala v rokoch 1966, 1967 a 1968 tri tituly majstra Československa. Mazúrová sa výrazne presadila aj v drese Československa, v reprezentácii odohrala v rokoch 1963 - 1972 dvesto medzištátnych stretnutí. Štartovala na európskom šampionáte v Turecku v roku 1967, kde vybojovala bronz. Dodnes je jedinou slovenskou volejbalistkou, ktorá štartovala na dvoch olympiádach. V Mexiku (1968) obsadila s ČSSR 6. miesto a na ďalšej olympiáde v Mníchove (1972) skončil jej tím na 7. priečke.

Jozef Labuda (13. decembra 1941, Bratislava) - jeden z velikánov slovenského volejbalu. Ako chlapec hrával futbal v Slovane Bratislava, ale v roku 1956 odišiel študovať do Trnavy a tam objavili jeho talent na volejbal. Rok pred skončením strednej školy už hral v bratislavskej Slávii UK. Od roku 1964 figuroval v kádri seniorskej reprezentácie, zúčastnil sa na olympiáde v Tokiu, ale celý turnaj, na ktorom si československí volejbalisti vybojovali striebro za zlatým ZSSR a pred bronzovým domácim tímom, preležal medzi štyrmi nemocničnými stenami so žltačkou. V tom istom roku na Svetovom pohári v Poľsku skončili volejbalisti ČSSR tretí a Labuda sa objavil v najlepšej šestke turnaja. Najväčší úspech dosiahol muž s delovým servisom a tvrdým smečom v roku 1966, keď s ČSSR na majstrovstvách sveta v Prahe získal zlato. Hoci mal ponuky z Českej republiky, do roku 1970 bola jeho jediným klubom Slávia UK. Po skončení hráčskej kariéry pôsobil ako tréner, viedol Inter Bratislava, Duklu Trenčín a Sláviu UK Bratislava. Jozef Labuda je držiteľ Zlatej lopty SVF.

Prof. Miroslav Rovný (25. septembra 1921 - 17. decembra 1991) - v roku 1962 bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a trénerom Volejbalového oddielu tejto telovýchovnej jednoty. Bol skvelý športovec a vynikal nielen vo volejbale, ale aj v hádzanej, basketbale, tenise, v hokeji a atletike. Do histórie klubu sa Miroslav Rovný zapísal zlatými písmenami, ženy Slávie UK Bratislava doviedol v roku 1966 k historicky prvému titulu majsteriek ČSSR. V rokoch 1947 - 1949 pôsobil na Učiteľskej akadémii v Bratislave, kde sa začal zapájať aktívne do činnosti klubov vysokoškolského športu. Reprezentačné družstvo volejbalistiek Československa doviedol k striebru na majstrovstvách Európy v Prahe 1949 a bronzu na majstrovstvách sveta 1952 v Moskve. V roku 1953 prešiel ako odborný asistent na Fakultu spoločenských vied Vysokej školy pedagogickej v Bratislave, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Xéniou. V roku 1961 získal vedeckú hodnosť CSc. a o jedenásť rokov neskôr bol vymenovaný za mimoriadneho profesora a v akademickom roku 1979/1980 sa stal riadnym profesorom. Na FTVŠ UK vykonával funkciu prodekana v rokoch 1964 - 1976. Z úcty k vykonanej práci tejto mimoriadnej osobnosti nesie Športová hala FTVŠ UK od roku 2006 meno prof. Rovného.

Vladimír Kovalík (27. novembra 1936, Banská Bystrica) - pred tridsiatimi rokmi rozhodoval na OH v Soule ženské semifinále i zápas o bronz mužov, keď pískal s píšťalkou z hračkárstva. V Soule rozhodoval celkovo v šiestich zápasoch, dostal sa tam ako jeden z trojice neutrálnych rozhodcov. V tom čase patrili do najvyššej kategórie FIVB dvanásti rozhodcovia, z toho štyria z Európy. Vladimír Kovalík ako vôbec prvý Slovák rozhodoval v prestížnej Svetovej lige v jej úvodnom ročníku 1990, vydržal v súťaži tri sezóny do roku 1992, keď sa z vekových dôvodov rozlúčil. Okrem iného rozhodoval na OH 1988 v Soule, MS mužov 1982 a 1990, MS žien 1986, MS klubov 1990, vo Svetovej lige 1990 až 1992, na Svetovom pohári 1985, 1989 a 1991, ME mužov 1981 a 1983, v EPM, PVP, MS junioriek 1985 a 1987, ME juniorov 1975 či vo federálnej lige v rokoch 1968 až 1992. Pri volejbale prešiel všetkými činnosťami. V rodnom meste hrával v Slávii, Lokomotíve a Partizáne, v Bratislave za Baník a Červenú hviezdu. Trénoval Lokomotívu a Partizán Banská Bystrica, dlhé roky pôsobil vo viacerých funkciách, vo federálnej ére aj ako predseda komisie rozhodcov.

Pavel Schenk (27. júna 1941, Borotín) - na scéne sa výrazne presadil ako hráč aj tréner. Štartoval na troch majstrovstvách sveta, troch majstrovstvách Európy a troch olympijských hrách, celkovo získal 6 medailí (1 zlatú, 4 strieborné a 1 bronzovú). V roku 1966 sa stal majstrom sveta na domácom šampionáte v Prahe, navyše ho vyhlásili za najlepšieho smečiara turnaja. Ešte predtým v roku 1962 vybojoval na svetovom šampionáte v Moskve striebro. V zbierke úspechov má aj dve olympijské medaily - striebro z Tokia (1964) a bronz z Mexika (1968). ČSSR reprezentoval v rokoch 1962 - 1972. S jeho menom sa spájajú najväčšie klubové úspechy slovenského mužského volejbalu. Červenú hviezdu Bratislava ako tréner priviedol k zisku trofeje pre víťaza Európskeho pohára majstrov (1979) a Pohára víťazov pohárov (1981). ČH Bratislava sa pod jeho trénerskou taktovkou trikrát tešila z federálneho titulu majstra bývalej ČSSR (1978, 1979 a 1981). V roku 1980 bol kormidelníkom československej reprezentácie na OH v Moskve.

ROK 2018 (Bratislava, Hotel Holiday Inn, 27. mája)


Bohumil Golian (25. marec 1931, Moštenica - 11. január 2012, Bratislava) - bol najvýraznejšou osobnosťou slovenského volejbalu. Pod vysokou sieťou strávil rodák z malej pohronskej dediny Moštenica 25 rokov, z toho 14 v reprezentačnom drese Československa. Štartoval na dvoch olympiádach - v Tokiu 1964 získal striebro a o štyri roky neskôr vybojoval v Mexiku bronz. Golian bol dvojnásobným majstrom sveta - zlato ozdobilo jeho hruď na svetovom šampionáte 1956 v Paríži a 1966 v Prahe. Okrem toho získal na majstrovstvách sveta aj dve strieborné medaily - 1960 v Rio de Janeiro a 1962 v Moskve. Darilo sa mu aj na majstrovstvách Európy, na šampionáte v Prahe (1958) získal zlato a na ME 1967 sa tešil zo striebra. Za Československo odohral 350 zápasov. Po skončení hráčskej kariéry odovzdával svoje nevšedné skúsenosti ako pedagóg, tréner, metodik a funkcionár v športovom a olympijskom hnutí. Stal sa slovenským volejbalistom storočia. Bohumil Golian bol prvým slovenským vlajkonosičom na olympijských hrách. Stalo sa tak v roku 1968 v Mexiku, kde sa mu tejto pocty dostalo ako kapitánovi volejbalovej reprezentácie v 37 rokoch.

Dušan Prieložný (12. júla 1930, Kalonda - 10. júla 1989, Viedeň) - volejbalu začal holdovať už ako študent, ale vleklé zranenie kolena mu nedovolilo naplno rozvinúť svoju kariéru. Pri hre pod vysokou sieťou však ostal ako rozhodca a veľmi úspešný funkcionár. Bol známy zápalom a entuziazmom a svoju dobu preskočil už ako rozhodca, keď organizoval pre svojich kolegov školenia a na Slovensko pritiahol množstvo budúcich medzinárodných rozhodcov i významných funkcionárov. Rozhodoval na piatich OH - v Tokiu 1964, v Mexiku 1968, v Mníchove 1972, v Montreale 1976 a v Moskve 1980. Ako funkcionár pracoval na viacerých pozíciách, bol predsedom Slávie UK Bratislava, predsedom rozhodcovskej komisie Československého volejbalového zväzu, predsedom rozhodcovskej komisie FIVB. Ako prvý a jediný Slovák viedol Európsku volejbalovú konfederáciu (CEV), ktorej bol v rokoch 1983 - 1987 prezidentom. Zároveň bol aj viceprezidentom FIVB. Zahynul 10. júla 1989 na viedenskej štvorprúdovke, keď sa po ixtý raz vracal autom z Bruselu do Bratislavy.

Pavlína Kohútová - Šteffková (27. januára 1943, Rohožník) - sa narodila ako posledné, šieste dieťa v rodine Šteffkovcov. Jej snom bolo od malička pedagogické povolanie a preto sa prihlásila na Pedagogickú školu v Trnave, kde v roku 1958 začínala v guliarskom a diskárskom kruhu, ale po dvoch rokoch prešla na volejbal. Jej prvým klubom bola trnavská Lokomotíva, neskôr sa stala jednou z najlepších hráčok histórie Slávia UK Bratislava, s ktorou sa stala trikrát majsterkou ČSSR a zahrala si aj Pohár európskych majstrov. Veľké úspechy dosiahla aj na medzinárodnej scéne, Československo reprezentovala v rokoch 1964 až 1970. V roku 1967 získala na majstrovstvách Európy v Turecku bronz a štartovala aj na olympiáde 1968 v Mexiku (6. miesto). Na majstrovstvách sveta 1970 v Bulharsku (5. miesto) bola kapitánkou tímu.

Štefan Pipa (10. januára 1950, Bratislava) - od malička imponoval k športu. Ako väčšina chlapcov začal s futbalom, zaimponoval mu aj stolný tenis, ale napokon skončil pod vysokou sieťou. S volejbalom začínal v ŠK Slovan a postupne sa vypracoval medzi najväčšie legendy Červenej hviezdy Bratislava. Bol kapitánom tohto slávneho klubu, ktorý v roku 1979 vyhral Pohár európskych majstrov a o dva roky neskôr aj Pohár víťazov pohárov. S „červenkou" získal v rokoch 1978, 1979 a 1981 aj tri tituly majstra ČSSR. V československej reprezentácii odohral v rokoch 1971 až 1980 vyše 220 zápasov. Štartoval na dvoch olympiádach - v roku 1972 v Mníchove pomohol k 6. miesto a na OH 1976 v Montreale obsadil 5. miesto. Štefan Pipa sa predstavil aj na majstrovstvách sveta v Mexiku 1974 (5. miesto). Na majstrovstvách Európy v roku 1971 v Miláne získal striebro, na ME 1975 v Belehrade obsadil 6. miesto a na ME 1977 v Helsinkách takisto 6. priečku.

Bookmark and Share

generálny partner

  • #

partneri

  • generálny reklamný partner ME žien na SlovenskuSTRABAG
  • hlavní partneriPARFEMSEDYMAX MIKASAVEOLIA
  • reklamní partneriERREAMILLENNIUMSTRABAG
  • reklamní partneriLOBKOWICZSTRBSKE PRESSONopeCOUNTERPAIN
  • partneri HUDOSGOLGUZHAPPY TRAVEL
  • reklamní partneriKV REZAC RonaATAK
  • mediálni partneriRTVS  SVF TVPLAY BALL
  • mediálni partneriTV COMTASRSITASPORT
  • mediálni partneriVOLLEY COUNTRYGRYFOSPORTE
  • podporujú násMS SRSOVNSCBSK

komunikačný partner

  • #