Jediná liberka na tróne. Valachovej chýbajú zápasové emócie

22. 01. 2021 - Časopis Volejbal

D. Valachová vyhrala anketu o najlepšiu volejbalistku SR doteraz ako jediná liberka. FOTO: O. Bobek

ČASOPIS VOLEJBAL - rubrika VYRÁSTLI POD SIEŤOU

Pomaly to budú tri roky odvtedy, ako odohrala posledný majstrovský zápas. Štrnásteho apríla 2018 so Sláviou EU Bratislava prehrala vo štvrtom finálovom zápase play-off so Strabagom VC Bratislava 2:3 - v piatom sete 13:15. Slávistky prehrali sériu, v ktorej sa hrali až tri tajbrejky, 1:3. Pre Dominiku Valachovú to bola bodka za kariérou.

O VOLEJBALE SA JEJ EŠTE SNÍVA

"Škoda, veľmi som chcela vyhrať a zakončiť tak kariéru čerešničkou na torte, lepšie by sa mi odchádzalo. Už som vtedy cítila, že končím. Chcela som sa naplno venovať zamestnaniu, kde som v tom čase pracovala na pol úväzku," hovorí Dominika, ktorá začiatkom roka 2018 prišla do Slávie z Francúzska spolu s Mirkou Rojkovou, v tom čase ešte Kuciakovou.

Zaujímavosťou je, že z vtedajšieho kádra si dnes oblieka slávistický dres už iba Zuzana Šepeľová. Polovica družstva vrátane Szabóovej, Törökovej, Rehákovej a Widermanovej ukončila kariéru. Valachová ako vyštudovaná farmaceutka pracuje v klinickom tíme vo firme, ktorá sa zaoberá klinickými štúdiami, vyvíja i vakcínu proti Alzheimerovej chorobe. Najnovšie sa biotechnologická spoločnosť pokúša vyvíjať i vakcínu proti Covid-19.

"Musím sa priznať, že sa sa mi o volejbale ešte stále sníva, i keď ho nehrávam. Vtedy som od neho potrebovala vypnúť. Postupom času som zistila, že možno ani nie volejbal, ale tie emócie mi chýbajú. Bola som aj zvyknutá na pohyb. Začala som behávať a športovať, stále som aktívna. Pokiaľ by z mojej generácie ešte hrali viaceré baby, tak ako to je aj v Česku, Poľsku či Taliansku, a keby boli podmienky na Slovensku iné, možno by som sa dala nahovoriť na volejbal popri práci," dodáva.

V reprezentačnom drese odohrala 96 zápasov a bola aj kapitánka. FOTO: Ondrej Bobek

ZAČÍNALA AKO KARATISTKA

Vždy bola športovo založená, na základnej škole však najskôr chodila na karate. Neskôr sa objavila na volejbalovom tréningu, chytilo ju to, mali dobrého trénera pána Óváryho. Keď jej začali kolidovať tréningy s karate, musela si asi ako dvanásťročná vybrať. Neskôr ako šestnásťročná "preskočila" rovno k ženám, v tom čase hrali Komárňanky extraligu pod vedením Hildy Mazúrovej. Dovtedy bola nahrávačka, so svojimi 165 centimetrami prešla na post liberky.

Všimli si ju v ŠOG Nitra, kde dokončila strednú školu a zmaturovala. Stihla reprezentovať na domácich ME junioriek 2004 v Bardejove. Už v tom čase ju však obmedzovali problémy s kolenom. Museli jej ho viackrát operovať, po plastike predného krížneho väzu rok a pol nehrala. Ako dvadsaťročnú ju do Doprastavu Bratislava zlanáril tréner Marek Rojko, ktorý si ju pamätal z juniorskej reprezentácie.

Na jej rozvoji sa v klube, v ktorom pôsobila šesť sezón, výrazne podieľal i Pavel Bernáth. Dominika získala s klubom dva majstrovské tituly a dvakrát double, Slovenský pohár vyhrala štyrikrát. "Pochopiteľne, najviac vo mne rezonujú spomienky na ten prvý, keď bola v tíme Poľka Solipiwková a Američanka Brownová. Boli sme super kolektív, v byte nás spolu bývalo päť báb," hovorí. S obdobím v Doprastave sa jej spájajú aj spomienky na zájazd do Číny, kde v septembri 2011 s klubom odohrali viac zápasov pred tisíckami divákov a mali i zaujímavé cestovateľské zážitky.

NAJLEPŠIA ZA ROK 2012

Prvú legionársku sezónu 2012/13 strávila v rumunskom Diname Bukurešť. "Nevedela som, čo mám od toho očakávať, aj keď na novú výzvu som sa tešila. Priznám sa, že  psychicky to bola moja najťažšia sezóna v kariére, ale aspoň som bola po nej odolnejšia. Prezident klubu bol ťažká povaha, riadil ho nátlakom. Našťastie so mnou v tíme bola aj ďalšia Slovenka Iva Zburová. Zahrala som si však v Lige majstrov, v pamätnom zápase v Istanbule sme s Galatasarayom vyhrali 3:2. Všetky sme vtedy mali dobrý deň, zdolali sme veľké mená v tureckom tíme," spomína na svoju legionársku premiéru.

Aj keď s Dinamom skončila druhá v lige i v pohári, z Rumunska nemá medailu ani dres. Strieborné medaily si družstvo neprevzalo, taký po sklamaní z prehry dostalo príkaz. Dresy a vlastne všetko museli hráčky vrátiť. "Bola to veľmi neistá sezóna. Nevedela som, či si v januári zbalím kufre a pôjdem domov. Našťastie som aspoň bola v Bukurešti, kde som mohla spoznávať mesto," dodáva.

Rumunskú etapu uzavrela cenou pre najlepšiu volejbalistku Slovenska za rok 2012. Bola pre ňu cennejšia o to viac, že ju vyhrala doteraz ako jediná liberka v histórii. Na očiach sú vo volejbale predsa len viac hráčky, ktoré bodujú pri sieti. "Bolo to veľké prekvapenie, asi pre viacerých, nielen pre mňa. Veľmi si to vážim a cením, aj keď sošku za toto prvenstvo nemám vystavenú. Ani ďalšie medaily či dresy. Nie som taký typ. Možno raz...," usmieva sa.

S cenou pre najlepšiu volejbalistku Slovenska za rok 2012. FOTO: TASR

KRÁSNE SPOMIENKY NA AACHEN

Ďalšie tri sezóny odohrala v nemeckom klube Ladies in Black Aachen a to boli úplne opačné zážitky. "V klube splnili všetko, čo nám videli na očiach. Cenila som si to. Prišla som z Rumunska, kde neboli nijakí diváci, iba tlak na tréningoch či zápasoch. Zrazu som hrala bundesligu, kde na zápasy chodievali tisícky divákov. Na začiatku som si musela zvykať napríklad i na to, že aj keď sa prehralo, chceli sa po zápase s vami rozprávať sponzori a fanúšikovia. Museli ste si plniť marketingové povinnosti. PR v klube bolo skvelé, ľudia v meste nás spoznávali, každá hráčka mala klubové auto," pokračuje. V tíme ju znova viedol v tom čase aj reprezentačný tréner Marek Rojko, v družstve hrali viaceré Slovenky.

Najväčší zážitok a vrchol v Aachene zažila počas druhej sezóny 2014/15 vo finále Nemeckého pohára. V ňom v hale Gerryho Webera vo vestfálskom Halle "slečny v čiernom" v zostave okrem nej aj s ďalšími dvoma Slovenkami Tatianou Crkoňovou a Simonou Kóšovou prehrali pred 10 000 divákmi so Stuttgartom 2:3, v zápase však viedli 2:0! "Bol to môj najväčší volejbalový zážitok v kariére, z pohľadu atmosféry životný zápas. Veľmi pekná akcia, keď takú raz zažijete, tak si ju pamätáte."

V drese bundesligového Aachenu. FOTO: Ladies in Black Aachen

Aj keď Aachen považuje volejbalovo za svoju najobľúbenejšiu štáciu a dianie v klube, v ktorom v súčasnosti pôsobí reprezentačná blokárka Nina Herelová sleduje aspoň na facebooku, po troch rokoch potrebovala zmenu. Vo francúzskom Nancy jej najmä v obchodoch chýbala lepšia komunikácia, ľudia jej tam prišli odmeranejší ako Nemci v Aachene. Po jednej sezóne sa na ďalšej zmluve s klubom nedohodla. Už začala cítiť, že by sa chcela pomaly vrátiť domov alebo zariadiť si život inak. Ako sme už spomenuli na začiatku, po návrate z Francúzska si pridala štyri mesiace v Slávii.

ME V DOBROM ZÁVIDELA

Aj keď nezvyčajne ako liberka, Dominika bola v roku 2016 i kapitánkou reprezentácie. Najväčší úspech s ňou dosiahla v Európskej lige, v ktorej vo finále v roku 2016 Slovenky prehrali s Azerbajdžanom. V roku 2017 po jej boku v seniorskom výbere začínala i mladučká Michaela Španková, ktorá zahviezdila na ME 2019 v Bratislave. Nemrzelo ju spätne, že svoju kariéru nenatiahla o nejaký ten rôčik navyše?

"Na domácom šampionáte som sa bola pozrieť na dvoch zápasoch. Atmosféra bola skvelá, aj na Slovensku sa začal v tom čase robiť väčší marketing, ktorý pomohol k záujmu o hráčov, na čo sme tu na Slovensku neboli zvyknutí. My, ktorí sme hrali v zahraničí, sme to poznali z klubov. Z tejto strany mi bolo trocha ľúto, že už som nebola v tíme. V dobrom som závidela. Keď som však videla, ako hrala Miška, asi by som sa ani na ihrisko nedostala. Kariéru som končila, lebo som cítila, že je čas končiť. Je to tak, ako to malo byť," zdôraznila 96-násobná reprezentantka.  

Kto je Dominika Valachová
Narodila sa: 4. júna 1986 v Komárne.
Kluby: od 2003 Komárno, 2003-06 ŠOG Nitra, 2006-12 Doprastav Bratislava, 2012/13 Dinamo Bukurešť (Rum.), 2013-16 Ladies in Black Aachen (Nem.), 2016/17 Vandoeuvre Nancy (Fr.), január až apríl 2018 Slávia EU Bratislava.
Reprezentácia: v rokoch 2008 až 2017 odohrala 96 zápasov.
Úspechy: s Doprastavom dvojnásobná majsterka Slovenska 2009 a 2012 a víťazka Slovenského pohára 2008, 2009, 2011 a 2012, vicemajsterka Rumunska a finalistka Rumunského pohára 2013, bronzová z nemeckej bundesligy 2014 a finalistka Nemeckého pohára 2015, najlepšia volejbalistka Slovenska 2012, s reprezentáciou v Európskej lige strieborná 2016 a bronzová 2017.

Viac zaujímavých príbehov aj noviniek spod vysokej siete nájdete v mesačníku Volejbal.

ARCHÍV SPRÁV

Bookmark and Share

generálny partner

partneri

  • hlavní partneri AUTO LAMAČKAVOHOLIKMIKASA
  • reklamní partneriERREAMILLENNIUMGERFLORVOSLAUER
  • reklamní partneri HUDOSKV REZACRonaATAK
  • reklamní partneri KERKOSAND
  • mediálni partneriRTVS  SVF TVPLAY BALL
  • mediálni partneriTASRSITASPORT
  • mediálni partneriVOLLEY COUNTRYOSPORTE
  • podporujú násMS SRSOVBSKBratislava

komunikačný partner

  • #